Ich zvieratá:

• sú ekologické = sú chované aj porážané v “ekologickom hospodárstve”. Poľnohospodári, ktorí produkujú svoje výrobky v systéme ekologického hospodárstva, musia dodržiavať presne stanovené pravidlá, ktoré sú upravené zákonmi a kontrolované viacerými inšpekčnými orgánmi. Pri ekologickom chove hovädzieho dobytka získava zákazník množstvo výhod, ktoré sú popísané ďalej.
• neužívajú antibiotiká = pri mäsovom chove dobytka či hydiny je dnes používanie antibiotík úplne bežné. Problémom však je, že sa nepodávajú len v prípade ochorenia, ale aj preventívne. Ak chovatelia prekračujú zákonmi stanovené dávky, zvyškové antibiotiká sa pri konzumácii mäsa dostávajú do ľudského organizmu, čím sa stávame voči antibiotikám rezistentní. Znepokojivo znie aj informácia, že len 25 % antibiotík vo svete sa používa v humánnej medicíne. Celé tri štvrtiny spotreby antibiotík míňa poľnohospodárstvo – chovatelia dobytka, hydiny, ale aj pestovatelia rastlín.
• neužívajú rastové hormóny a nie sú liečené hormonálnymi liekmi = v konvečných chovoch sa hormóny používajú bežne na stimulovanie reprodukcie a rastu. Keďže kravy sú chované najmä pre vysokú mliekovú úžitkovosť, nastáva u nich útlm reprodukčnej činnosti. Podaním hormónov sa vyvoláva ruja a oplodnenie kráv sa dosahuje umelo. V ekologickom chove je takýto postup prísne zakázaný. Bežná je tzv. prirodzená plemenitba, kde v stáde pôsobí plemenný býk, ktorý zabezpečuje teľnosť kráv.
• sú takmer celý rok na paši = ich zvieratá takmer nepoznajú kravíny. Ich snahou je, aby väčšinu svojho života trávili v prírode, ktorá je pre ne prirodzeným prostredím a poskytuje im voľnosť potrebnú pre ich vývoj a taktiež prirodzene dostupnú potravu.
• nepoznajú stres = od narodenia po porážku žijú veľmi prirodzeným životom, ktorý zabezpečuje najvyššiu kvalitu neskôr spracovaného mäsa.
• jedia len krmivo bez pesticídov = zvieratá sú chované len krmivom, ktoré nebolo ošetrované chemickými prípravkami.
• nejedia geneticky modifikované krmivo = cieľom geneticky modifikovaných rastlín je získať pomocou zásahu do genetického kódu organizmu rastlinu s niektorou špecifickou vlastnosťou, ako napríklad schopnosť kukurice produkovať toxín zabíjajúci škodcu alebo odolnosť sóje voči postrekom na buriny. Tieto ich vlastnosti a najmä ich dopad na životné prostredie a potencionálne zdravotné riziká sú však stále predmetom pomerne búrlivých diskusií. Ekologické hospodárstvo takéto plodiny zásadne nepoužíva a pri ochrane rastlín proti škodcom využíva len ekologické postupy.